smarToy

Automoblox je hračka pre malých aj pre veľkých!

Drevené autíčka automoblox sú doslovným protipólom ukričaných elektronických hračiek. Tieto nádherne vypracované dizajnérske dielka z dreva a vysoko odolného plastu, ktoré sa dajú nielen skladať a rozkladať, ale kombinovať medzi sebou, si od svojho uvedenia na trh vyslúžili mnohé ocenenia vo svete dizajnu aj hračiek. Viac si prečítajte na: Viac o Automobloxe

 

NOVÝ VYSOKO KVALITNÝ STAVEBNICOVÝ SYSTÉM

Automoblox robí deťom radosť a popri tom pomáha rozvíjať ich schopnosti a základy učenia. Určite splní predstavy náročných rodičov, ktorí pre svoje deti hľadajú kvalitné hračky. Automoblox je stavebnicový systém vytvorený v spolupráci s detskými psychológmi tak, aby u detí pestoval a podporoval kreativitu.

 

 

SOFISTIKOVANÝ DIZAJN

Tento do detailu prepracovaný herný systém kombinuje nadčasové teplo tradičného prírodného dreva a moderné materiály s najmodernejším automobilovým dizajnom. Pri vývoji sa používali najsofistikovanejšie počítačové systémy. Všetky spojovacie súčasti Automobloxu sú patentované.

 

 

HRA S VYSOKOU PRIDANOU HODNOTOU

Deti sa pri hre učia tvorivo riešiť problémy a zapájajú svoje jemné motorické schopnosti aj priestorovú predstavivosť.

Automoblox poskytuje mnoho skúseností s hrou pre každú vekovú skupinu detí:

3-roční - tlačia

5-roční - rozoberajú a skladajú

7-roční - vytvárajú nové dizajny áut

9-roční - tvoria zbierku

 

MODULÁRNY SYSTÉM - zbierka vašich detí sa môže meniť každý deň. Cieľom je inšpirovať kreativitu. Možu si predstavovať a skladať autíčka podľa vlastnej fantázie. Všetky diely sa dajú navzájom kombinovať, čo umožní deťom prispôsobiť si každý model svojim predstavám. Takýto je postup na vymieňanie dielov medzi autíčkami, pri ktorom vznikajú úplne nové kreácie.

 

 

 

KVALITA, BEZPEČNOSŤ, TRVANLIVOSŤ - materiály, z ktorých sa všetky modely skladajú sú vyvinuté tak, aby spĺňali naše vysoké požiadavky. Všetky výrobky Automoblox spĺňajú požiadavky bezpečnostných noriem EÚ. Kvalitu tejto stavebnice potvrdzujú aj početné ocenenia, ktoré doposiaľ v tvrdej konkurencii elektronických hier a automatizovaných hračiek Automoblox získal.

 

Čo napísali o Automoblox

CAR AND DRIVER

Tá pravá vec pre autofanúšikov - tradicionalistov
Môj entuziazmus z momentu, keď som prvý raz zbadal autíčka Automoblox na polici v oddelení umenia v C/D nemohol skončiť inak, ako tým, že o nich napíšem. A nespomínam to, že v tom oddelení žiadne deti neboli, ale, úprimne, tieto „hračky“ sú príliš úžasné na to, aby ste ich dávali nejakým „od 3 rokov“. Automoblox sú umelecké kúsky vytvorené Partickom Calellom. Materiály sú nádherné na dotyk, farby, čistý dizajn, geniálny systém kombinovania častí – to všetko sú zázraky. Pneumatiky sú z prírodnej gumy, hlavné časti karosérie z lakovaného dreva a podľa manuálu, ktorý je priložený, sú plastové skleníky (kabíny, pozn. prekl.) takmer nezničiteľné. Diely sa spájajú a rozoberajú s uspokojujúcou presnosťou. V súčasnosti sú k dispozícií tri atraktívne sfarbené modely a určite budete chcieť z každého, aby ste si mohli maximálne využiť možnosti ich kombinácie. Automoblox môžete kúpiť v obchodoch s dobrými hračkami alebo online na www.automoblox.com.

CAR MAGAZINE
Vec, ktorú musíte mať
Ruky preč mladý, tento je oteckov! Aj tento. A tento. Vieš čo, radšej choď pozerať telku....
Séria hračiek Automoblox je cielená na deti, ale stala sa až trápne obľúbenou medzi dospelými. Prvé modely sa začali predávať až v roku 2004, ale napriek tomu ich už táto americká spoločnosť predáva viac ako 60,000 ročne. Každé z nich má jedinečné 17-ciferné identifikačné číslo VIN ako všetky ozajstné autá.
Je ich šesť, všetky založené na kuse javora, na ktorý môžete pripínať kolesá, kabíny, kúsky karosérie. Na obrázku je SUV, ale dostať môžete aj pickup, športiak, sedan, kompakt a van spolu s trochu strašidelnými beznohými panáčikmi.
Cieľom Automoblox bolo pomáhať deťom používať svoju predstavivosť pri vytváraní rôznych kreácií z vymieňateľných dielov. To, že sa nimi dá zavadzajúcim dospelákom pekne udrieť členok z druhého konca izby je len príjemný vedľajší efekt.
PRE: Nádherne vypracované a vysoko zberateľné
PROTI: Trochu drahé na hračku

 

LAND ROVER LIFESTYLE

Celosvetové revolúcie - Automoblox
Pozor, Hot Wheels a Matchbox, je tu Automoblox. Hračka, ktorá v sebe kombinuje autíčka s drevenou stavebnicou, Automoblox rozruší creatívne typy každého veku. Drevené vozidlá sú jasné, futuristické a ľahko sa skladajú. Vlastne sa dajú poskladať rozložiť a znova zložiť ako len chcete. Deti každého veku môžu skúšať svoju predstavivosť a dizajnovať vlastné modely vozidiel. Nech sa páči: daj ten kufor z pikapu na tvoj minivan! A áno, tvoj mestský kompakt môže mať terénne kolesá!

 

LONDON TELEGRAPH
GEARBOX - Simon Arron sa pozerá na autohračky pre všetky vekové kategórie
Automoblox
Možno si spomeniete na stavebnicu Corgi Construction, ktorá bola na policiach hračkárstiev v rokoch 1963-1968. Obsahovala pár podvozkov a štyri vymeniteľné karosérie (pickup, dodávku, mliekárenské auto a sanitku), ktoré sa dali primontovať alebo odmontovať podľa toho, aká hra práve prebiehala v plodných šesťročných mysliach ich majiteľov. A ako čerešnička na torte ste ešte do krabice dostali mliekára z umelej hmoty. Autíčka Automoblox fungujú na podobnom princípe, ale sú väčšie a dajú sa prstíkmi detí ľahšie ovládať. V sérii je šesť vozidiel – vrátane osemmiestneho vanu M9 a off-roadu X9. Všetky autíčka automoblox sú z dreva a polykarbonátu, ktorý vydrží celý život. Súčiastky sa medzi modelmi dajú vymieňať, takže sa môžete stať Giorgettom Giugiarosom a posunúť hranice kreativity k vzdialeným extrémom.
Primárna cieľová skupina: trojroční a starší
Tiež ho kupujú: vysokí manažéri, ktorých už otravujú zastaralé hračky ako stresové loptičky a magnetické kytice.
(krátené)

 

CAR STUFF
Kombinuj, kombinuj
Dajte vášmu budúcemu autodizajnérovi náskok pomocou Automoblox. Deťom sa rozkladanie a skladanie týchto farebných a kvalitne vyrobených autíčkových stavebníc bude určite páčiť. Kombinovať sa môžu pneumatiky, kolesá, strechy a časti karosérie. Aj niektorých ľudí z našej firmy už videli hrať sa s týmito hračkami na chodbe.

Neuveriteľný, skutočný príbeh Automoblox

Patrick Calello

 

Mnohí z nás si pamätajú tú hrdosť, keď sme prvý raz zbadali produkt, ktorý sme pomáhali dizajnovať, v regále obchodu. A táto hrdosť sa mení na úplnú nirvánu, keď ide o váš produkt – niečo, čo ste priniesli na trh od prvého nápadu po výrobu vo vlastnej firme.

Príbeh, o ktorý sa s vami chcem podeliť popisuje moju cestu s Automobloxom – produktom, ktorý začal ako školská úloha a časom prerástol to posadnutosti na plný úväzok. Moja cesta k nirváne bola temná a hrboľatá, sprevádzaná emóciami od vyčerpania a paniky po frustráciu a záchvaty zlosti. Ale deň, keď som doručil prvú objednávku Automoblox do malého obchodíka s hračkami v Darien (Connecticut) bol deň, s ktorým môže súperiť hádam len deň, keď sa narodila moja dcéra.

Štartovacia čiara

Na strednej škole, ktorú som navštevoval medaily za „pravdepodobne bude dizajnovať veci“ nedávali. Napriek tomu mi to na 18-ročného celkom dobre išlo a rozhodol som sa ísť študovať grafický dizajn na Carnegie Mellon University (CMU). Na moje šťastie CMU budúcich umelcov a dizajnérov spojila do jednej skupiny, v ktorej sa študenti stretli s umením a dvoj- a trojrozmerným dizajnom. A ako mnohí z nás, aj ja som sa na hodine trojrozmerného dizajnu stretol s priemyselným dizajnom, čo sa pre mňa stalo zlomovým. Moja budúcnosť nabrala nový smer a ja som opustil grafický dizajn a vybral k budúcnosti v priemyselnom dizajne.

V poslednom ročníku vysokej školy miestna drevárska firma prišla na univerzitu s ponukou sponzorovať vývoj nových drevených produktov na trh s hobby výrobkami. Keďže som bol na autíčka, vyhrnul som si rukávy a pustil sa do práce na koncepte dreveného autíčka. Nápad s dreveným autom sa čoskoro rozvinul do modulárneho systému, ktorý by inšpiroval deti dizajnovať vlastné modely, nielen kopírovať obrázok na škatuli. Zaujala ma myšlienka vymieňateľných dielov v systéme, ktorý by bol aj zábavný aj poučný, a v čase, keď mi do skončenia školy chýbal len semester som na dizajnérskych hodinách vyvinul prvé prototypy Automoblox.

Popri vymýšľaní dizajnu som väčšinu času v poslednom semestri v 1993 strávil postupným zisťovaním, že na uvedenie vízie Automoblox na trh asi bude treba viac ako len jedného čerstvého absolventa. Bratanec, ktorý mal kontakty v hračkárskom priemysle ma zoznámil s bývalým nákupcom z ToysRUs, ktorému sa moje drevené autíčka páčili, ale povedal, že by sa v maloobchode museli predávať za $14.99. Pri takej cene by som na projekte nezarobil nič. A tak som sa vrátil zo sveta hračiek, nápad s Automobloxom odložil do police a vybral sa načas bezpečnejšou cestou.

Pár rokov som pracoval ako dizajnér na voľnej nohe a nakoniec zobral prácu v PharmaDesign – firme, ktorá vyrába na objednávku reklamné predmety pre farmaceutický priemysel. Tu som sa z prvej ruky dozvedel o rýchlom a efektívnom vývoji výrobkov na ďalekom východe. Náš vývojový proces obsahoval obrovské množstvá počítačových vizualizácií, ktoré naši predajcovia používali na ponuky našho dizajnu. Počítačové zobrazenia vyzerali ako skutočné a potenciálni kupcovia ich považovali za existujúci produkt. Keď sme dostali objednávku, rýchlo sme zabezpečili výrobu a doručili tovar včas. Tento model, kde sa míňajú len obmedzené zdroje pred tým ako predáte, mi otvoril oči v možnostiach efektívnej výroby na ďalekom východe.
Z PharmaDesign som sa posunul na pozíciu v Colgate-Palmolive, kde ma zasvätili do korporátneho sveta a získal som skúsenosti so zákazníckymi prieskumami a silou značiek. Bol som tam medzi najbystrejšími držiteľmi MBA na svete a začal som sa učiť rozmýšľať aj ako obchodník, nielen ako dizajnér. Využíval som všetky tie znalosti a skúsenosti okolo seba a moje podnikateľské oči a uši som mal stále otvorené. Mal som fantastického mentora a priateľa, Jaya Crawforda, ktor ma naučil, že nie je málo dobrých nápadov, problém je ich stelesnenie do obchodného úspechu. Úspech prichádza so schopnosťou riadiť projekt a ľudí, usilovnosťou a silou presviedčať.

Keď som pracoval v Colgate, môj nápad s hračkou začínal dostávať ostrejšie kontúry. Počas dlhých ciest do práce a späť som trávil čas čítaním kníh o vizionároch ako Benjamin Franklin, Abraham Lincoln, Alfred Sloan a Sam Walton. A takmer každý večer som trávil prácou na business pláne Automobloxu a po štyroch rokoch snahy o delenie času medzi prácu a rodinu som prišiel k poznaniu, že ak má Automoblox reálne uzrieť svetlo sveta, popri zamestnaní sa do už nedá.

Ako podnikateľovi sa človeku popis práce exponenciálne rozšíri. Ano, je riaditeľ, ale keď robí na svojom, je aj marketingový manažér, manažér vývoja produktov, vedúci zákazníckeho servisu, vedúci predaja, právnik... teda okrem iných vecí. Vo všetkých týchto oblastiach nemožeme mať dosť skúseností, takže treba nájsť ľudí, ktorí ich majú. Ja som bol našťastie požehnaný profesionálnymi kolegami, ktorí sú pre tento projekt životne dôležití, a samozrejme mojou ženou, ktorá zastáva mnohé zo spomínaných rolí, keď práve nevymieňa plienky a nenaháňa naše dvojročné dieťa.
Raz mi zavolal môj dobrý priateľ Brett Marshall a rozprával mi o knihe The Mouse Driver Chronicle, ktorú práve prečítal. Povedal, že celý čas, čo ju čítal, musel myslieť na mňa a môj hračkový projekt. Hneď som si ju išiel kúpiť.Napísali ju John Lusk a Kyle Harrison, dvaja absolventi Whartonu, ktorí po skončení školy v roku 1999 neprijali žiadne dobre platené ponuky od internetových firiem a namiesto toho sa rozhodli vyrábať a predávať produkt (počítačovú myš, ktorá vyzerala ako hlava golfovej palice), o ktorom snívali na hodinách podnikania v škole. S pár počiatočnými dolármi od ich profesora a tonou vlastných zariadili výrobu a začali predávať. Ich úspech nebol ktovieaký, ale posunuli sa iným smerom. Z mailov, ktoré posielali kamarátom, sa stal webový žurnál a z neho sa neskôr stali podklady k vyučovaciemu kurzu, ktorý čoskoro začali úspešne ponúkať po celej krajne, a neskôr svoje skúsenosti predali v spomínanej knihe.
V závere knihy Lusk a Harrison ponúkli ľuďom s novým produktom, nech sa na nich obrátia po radu. Bez hanby a s ochotou prijať lákavú ponuku som sa s nimi hneď spojil. V tom čase som bol ešte stále v Colgate a vyberal som dodávateľa výrobnej linky. Výroba troch prvých výrobkov Automoblox vyžasovala dosť strojného vybavenia, čo znamenalo významné počiatočné náklady. Lusk a Harrison mali dobré skúsenosti so svojim dodávateľom a navrhli, aby som ho skontaktoval a nechal si vypracovať ponuku.

Dodávatelia
O pár dní som bol na telefóne s hong-kongskou obchodnou spoločnosťou Swift Tread* (*meno firmy a zamestnancov som zmenil). Vinnie Meola bol američan okolo tridsiatky a do Hong-Kongu prišiel pred vyše 10 rokmi rozbehnúť nákup svojho vtedajšieho zamestnávateľa. Firma nakoniec skrachovala, ale Vinnie zostal a založil si vlastnú obchodnú spoločnosť. Skutočným sprostredkovateľom medzi továrňou a klientom je však jeho partner, Lenny Chang, rodený hong-kongčan, päťdesiatnik, ktorý sa tvári, že po anglicky rozumie dosť na to, aby vzbudil určitú dôveru.

Spolupráca so zámorským dodávateľom vo mne nevyvolávala príjemné pocity, ale keďže Vinnie je američan, Swift Treadu som dôveroval. Fakt, že Vinnie aj ja sme pochádzali z Jersey, len prispelo k môjmu pokojnému spánku – aspoň na chvíľu. Swift Tread dal najlepšiu ponuku na vybavenie aj na cenu za kus a aj moji priatelia podnikatelia-spisovatelia mi ho odporučili. Zdalo sa, že hviezdy (aspoň teda na ďalekom východe) boli mojej novej hračkárskej firme naklonené.
Na mojej prvej ceste do Hong-Kongu som navštívil dve továrne, ktoré Swift Tread identifikoval ako výrobcov autíčok. Podľa plánu mala drevárska firma dopraviť ručne vyrobené drevené časti do továrne na plasty, kde sa vyrobia výlisky a finálna montáž. Plastová firma, ktorú vybrali naozaj urobila dojem. Už len zoznam klientov si ma kúpil – dodávali priamo všetkým veľkým americkým obchodným sieťam. Od niekoľkých významných amerických výrobcov získali ocenenie Dodávateľ roka (dokonca som si odfotil ocenenia hrdo vystavené v lobby). Sami si vyrábali formy a nástroje, obrábali kovy, mali krásnu čistú továreň a implementovaný efektívny systém kontroly kvality. So Swift Treadom sme sa dohodli na asi 12-týždňovej dodacej dobe – od objednávky na formy po odoslanie prvého kontainera výrobkou Automoblox. Plán, ktorý vyzeral bezpečný a jednoduchý, sa stal príčinou mnohých rušných dní a bezosných nocí.

Príprava na výstavu
Kým sa pripravovala výroba, zariadil som vystavenie Automoblox na veľtrhu American International Toy Fair v New Yorku, kde som chcel získať kontakty na rozbehnutie predaja. Predtým ako som sa spojil so Swift Treadom, nechal som v Saunders Studios urobiť dve série modelov, kvôli fotografovaniu a celkovému zhodnoteniu konceptu.
S približujúcim sa časom veľtrhu som sa rozhodol, že budeme vystavovať prototypy, nie skutočné lisované časti automobloxových autíčok. Výrobu prototypov som zadal Swift Treadu, ktorý ponúkol výrazne nižšiu cenu ako Sauder Studios. Ľudia zo Swift Tread mali možnosť dôkladne si prezrieť pôvodné prototypy od Saunder Studios, ktoré mali všetko, čo mali mať a presne reprezentovali požadovanú dizajnovú estetiku a fukčnosť. Uistili ma, že Swift Tread nebude mať žiadny problém vyrobiť modely rovnakej kvality a načas pred veľtrhom. Ale v najbližšom telefonickom rozhovore ma Lenny varoval, že modely „nie sú veľmi dobré“. Moje obavy sa potvrdili, keď som otvoril balík a zistil, že modely boli oveľa horšie ako nie veľmi dobré. Boli lajdácky zmontované a vôbec nefungovali. Dodávateľ v snahe presne trafiť požadovaný odtieň namaľoval presné a patentované konektory farbou. Vrstva farby samozrejme zmenila rozmery dielov a tie potom samozrejme nefungovali.

Bol necelý týždeň pred výstavou a mne neostávalo nič iné, len použiť pôvodné modely zo Souners ako výstavné kusy a zahanbujúce kusy od Swift Tread na predvádzanie. A celý veľtrh som sa pokúšal potenciálnych zákazníkov presvedčiť, že na finálnych výrobkoch budú súčiastky fungovať ako treba.

Na veľtrhu som získal pár malých objednávok, ale hlavne som si lízal rany zbieral kontakty. Telefonát od šéfredaktora AutoWeek by za normálnych okolností predstavoval fantastickú príležitosť na PR zadarmo, ale namiesto toho som sa mu musel ospravedlňovať, že mu nemôžem poslať vzorky. Bol nadšený konceptom a mal záujem o Automoblox napísať. Ja som sľúbil, že mu dodám vzorky, hneď ako prídu z výrobnej linky. Keď som konečne dostal prvé výlisky v septembri 2003, samozrejme dlho po termíne, bol som viac-menej spokojný s kvalitou, ale netušil som, že správne nastavenie foriem a nástrojov bude ešte trvať mesiace.

Ďalšia zastávka: Veľkí chlapci
V októbri 2003 sa so mnou skontaktoval prezident BRIO US, ktorý mal záujem o exkluzívnu distribúciu Automoblox v Severnej Amerike. V priebehu pár týždňov sme sa dohodli na distribúcii na rok 2004. Hovorilo sa aj o možnosti a podmienkach prevzatia celej výroby, ale ja som nebol ochotný nechať Automoblox mimo vlastnej kontroly. Stále som chcel dosiahnuť môj sen byť výrobcom.
Na moje potešenie BRIO poslalo objednávku na 10 000 kusov! S objednávkou prišiel akreditív s približným dátumom dodávky a konečným dátumom platnosti. (Čo znamená, že ak do konca platnosti akreditívu Automoblox nedodá, obchod sa ruší). Táto objednávka dostala pod drobnohľad výrobné problémy v Swift Treade, aby sme načas stihli dodávku prvému zákazníkovi. BRIO hovorilo o ročnom pláne odobrať 60 000 – 100 000 kusov. Na tejto križovatke a výške môjho vzrušenia som sa rozhodol nechať moju prácu v Colgate. A o týždeň neskôr som bol v lietadle do Číny.
Počas mojej rozlúčky v Colgate som sa zastavil pri kolegyni Yvonne Hsu. Yvonne má energiu, ktorá inšpiruje jej tím a často sme spolupracovali na projektoch s bláznivými termínmi. Porozprával som jej o svojich plánoch s Automoblox a ona ma podporila. Aj keď myšlienkami o Automobloxe som sa v hlave pohrával takmer non-stop, kolegovia v Colgate (z jasných dôvodov) o mojom súkromnom projekte nevedeli. Yvonne mi povedala, že jej otec, ktorý má výrobnú firmu, by mi mohol pomôcť a navrhla, aby som mu zavolal. Varovala ma, že musím byť pripravený hovoriť o konkrétnych veciach, lebo Henry nie je veľmi rozprávací typ. Jej varovanie ma dostatočne odstrašilo od toho, aby som mu hneď zavolal, ale do februára som pozbieral odvahu a zavolal.

Henry, rodený Hong-Kongčan, sa so mnou stretol na obede v New Yorku. Ukázal som mu výrobok a porozprával mu o problémoch so Swing Treadom. Predprodukčné vzorky do istej miery fungovali, ale stále nie tak ako mali. Povedal som mu o mojej ceste do Číny, kde by som chcel s Swift Treadom dopracovať detaily a pozrieť sa na na ďalšie továrne. Na prekvapenie navrhol, že pôjde so mnou! Vysvetlil som mu, že momentálne nie som v stave platiť mu za jeho pomoc, ale on povedal, že si nemám robiť starosti. Nakoniec sme sa dohodli, že zaplatím letenky. Takúto ponuku som nemohol odmietnuť.

Tvrdé vytriezvenie v Číne
Znova som sa vybral do Hong Kongu, kde som sa stretol s Lennym zo Swift Treadu a cestoval do južnej Číny skontrolovať modifikácie nástrojov a potom ešte raz po týždni skontrolovať ich pokrok. Zdalo sa mi viac ako trochu čudné, že tá super plastová továreň, ktorú sme predtým videli, na programe nebola. Namiesto toho sme skončili v napratanej, low-tech továrni vlastnenej bratmi Lingovcami. Keď som sa Lennyho opýtal, prečo zmenil výrobcu, povedal, že táto továreň ponúkla lepšiu cenu. Moja cena samozrejme ostala rovnaká.

S Henrym sme si naplánovali aj cestu po ďalších továrňach v severnej Číne, o ktorej sme ľuďom zo Swift Treadu nepovedali. Našou hostiteľkou na tejto ceste bola mladá žena, mala niečo cez dvadsať rokov, ktorá po anglicky hovorila málo. Stretli sme sa s ňou, ďalším mladíkom a šoférom v Ningbo a vybrali sa na cestu. Po niekoľkých telefonátoch s továrňou, keď sa ich pýtala na cestu som začínal mať podozrenie o jej vzťahu s výrobcom. Pôvodne sa ma snažili presvedčiť, že továreň vlastnia, ale ukázalo sa, že boli platení sprostredkovatelia, ktorí lákali amerických obchodníkov k továrniam. To, že som mal so sebou Henryho bolo na nezaplatenie, lebo rozumel všetkému, čo povedali. Po troch hodinách vo volkswagene passat, bez nejakej témy na rozprávanie, sme prišli k celkom veľkej továrni. Veľká rozhodne bola.
Keď sme vošli, ovalil nás pach jedovatých výparov z farbiarní. Nikto nemal nasadenú masku. Ako sme prechádzali továrňou, chcel som vidieť dielňu na drevené dielce. Bola to dlhá cesta cez stavenisko. Len časť dielne mala strechu, steny tam neboli vôbec. Nástroje boli starožitné, osvetlenie slabé, pracovisko bolo pokryté odpadom a zvyškami dreva. Urobil som pár fotografií, lebo som neveril vlastným očiam. Povedal som Henrymu, že sme videli dosť. Netešili sme sa trojhodinovú cestu späť, a aby sme k odmietnutiu ešte nepridali urážku, prijali sme pozvanie na dvojhodinovú večeru predtým, ako sme vôbec vyrazili na cestu.
Nasledujúci deň nás privítal Henryho priateľ. Jason pracoval pre Gemmer Technology, firmu, pre ktorú Henry pracoval takmer 20 rokov. Po prejdení ich novej a modernej továrne sme začali hovoriť o mojom projekte. Teda, ja som hovoril a Henry prekladal, lebo nikto v Gemmeri nehovoril po anglicky. Ich organizačná štruktúra mi veľmi vyhovovala. Namiesto agentských vzťahov s rôznymi sprostredkovateľmi a „partnerstvami“ ako som skúsil so Swift Treadom, by som pracoval priamo s Gemmerom, ktorý mal vlastnú lisovňu a náraďovňu medzi ich štyrmi stenami. Mne sa to videlo menej riskantné a poskytujúce menej priestoru pre problémy.

Cestovali sme späť do južnej Číny skontrolovať zmeny, ktoré v Swift Treade urobili na existujúcich formách. Dúfal som, že sa im konečne podarilo dosiahnuť požadovanú funkčnosť. Tentoraz som Henryho zobral do továrne so mnou – dvoje očí a uší je vždy lepších ako jedny, hlavne keď jedny z nich rozumejú miestnemu jazyku. Pán Ling*, jeden z vlastníkov lisovne, nás vyzdvihol v hoteli. Henry ho hneď informoval, že po kantónsky nehovorí, čo ho dalo do pozície môjho špióna, ktorý sa tvári, že nerozumie konverzácii medzi Lennym, Lingom a nástrojárom. Po chvíli ma odtiahol nabok a poradil mi, aby som sa z obchodu so Swing Treadom vyvliekol tak rýchlo, ako sa len dá. Počul nástrojára ako pánovi Lingovi hovorí, že s formou už nič viac urobiť nevie. Zistil tiež, že môj agent Vinnie, ktorý ma mal zastupovať, v skutočnosti chráni záujmy Lingovcov.
Urobil som detailné fotografie foriem, dal som Swift Treadu zelenú na opravu nástrojov a odišli sme. Podľa toho, čo Henry povedal som pochyboval, že sa Swift Treadu vôbec niekedy podarí správne formy vyrobiť. Ale napriek tomu som dúfal v zázrak. Smutnou pravdou bolo, že sme s týmito ľuďmi už zašli príliš ďaleko a so zmenou dodavateľa som musel počkať do 2005.

Zlomené srdce u Bria
Napriek mojim jasným inštrukciám a detailnému hodnoteniu lisovaných vzoriek a strojárskou analýzou Swift Tread nikdy nedosiahol požadovanú úroveň funkčnosti. Po sklamaní na ceste do Číny v marci 2004 som bol nútený priznať porážku. Moji partneri v Swift Treade potrebnú kvalitu nedodajú.

Medzitým sa nebezpečne blížila expirácia akreditívu od Bria a 10 000-kusová objednávka mi rýchlo unikala. Kvôli oneskoreniam vo výrobe Brio zmeškalo jarnú sezónu a podľa ich odhadov v roku 2004 už nemohli predať viac ako 10 000 kusov. Požadovali teraz nižšiu cenu ako náhradu za stratený predaj a uvažovali o ďalších zmenách v distribučnej stratégii. Ja som si nižšiu maržu dovoliť nemohol a rozhodol som sa prvý rok zabezpečiť distribúciu sám. Ako dôsledok sme s Briom prestali spolupracovať.
Ale mal som nový problém. Objednávku na 10 000 kusov od Bria som už nemal, ale Swift Tread už začal výrobu 15 000 kusov, z ktorých len 5 000 bolo dohodnutých s mojimi zahraničnými zákazníkmi. Nakoniec sa Swift Treadu podarilo vyrobiť kompletných 13 000 kusov. Objednal som znalcov z nezávislej firmy na posúdenie kvality výrobkov. Dodávka nesplnila požiadavky. Druhý posúdok, ktorý objednal Swift Tread, bol tiež negatívny. Moje možnosti boli obmedzené. Mal som 13 000 výrobkov, ktoré nespĺňali moje kvalitatívne požiadavky...mohol som sa rozlúčiť so stratégiou značky a štyrmi rokmi krvi, potu a sĺz. Pustenie takéhoto produktu na trh pre mňa znamenalo výpredaj vlastného sna – a to bolo neprijateľné.

Záchraniť, čo sa dá
Bol som v ťažkej situácii. Keby som tovar odmietol, podľa Vinnieho by továreň tovar predala brokerovi alebo distribútorovi, aby si pokryla náklady (napriek tomu, že každý kus obsahoval moje globálne patenty a ochranné známky, Vinnie nemal žiadny problém s porušením medzinárodných zákonov o duševnom vlastníctve). V tomto prípade by sa Automoblox predával kde-kade po svete a ja by som z toho nemal ani cent. Ťažké rozhodnutie. Chcel som uchrániť značku Automoblox a nakoniec som prijal tovar so zľavou. Plánoval som autíčka distribuovať v USA, Japonsku a Veľkej Británii a riešiť problémy s kvalitou a sťažnosti zákazníkov ako prídu. Kým sa to celé utriaslo a tovar prišiel do môjho skladu, bol júl.

Polstranový článok v Auto Weeku sa v stánkoch objavil koncom júna. Zákazníci volali a e-mailovali ako blázniví. Moja manželka, Susan, a ja sme sa rozhodli posielať tovar každému priamo z kancelárie, aby sme mohli otvárať krabičky a kontrolovať každý výrobok pred tým ako sa dostane k zákazníkovi. Bolo to šialené, ale ten článok nám získal veľký maloobchodný predaj a niekoľko fantastických veľkoobchodných zákazníkov.
Jedným z nich bol aj pánsky dobierkový katalóg. Cenu sme dohodli na predpoklade, že predajú 20 000 kusov. V sklade som mal necelých 10 000 kusov a do Vianoc boli len štyri mesiace. Keďže nového dodávateľa som už zohnať nemohol, s nevôľou som dal moju objednávku na 15 000 autíčok – Swift Treadu. Nejako som musel vydržať do roku 2005 a potom urobiť rýchlu zmenu na Gemmer. Zatiaľčo som jednal o dodávke s katalógom, pravidelne som Swift Tread informoval o veľkej objednávke, na ktorej pracujem, a že pravdepodobne bude treba objem zvýšiť na 30 000 kusov. O dva týždne neskôr som telefonoval, ako idú veci a dozvedel som sa, že drevárska firma už o zakázku nemá záujem. Swift Tread sa snažil nájsť nového dodávateľa dreva, ale podľa doterajších skúseností som pochyboval, že sa im podarí nájsť niekoho, kto diely bude schopný dodať do šiestich týždňov.

Aby som zastavil krvácanie, urobil som jedinú vec, čo som vedel. Sadol som do lietadla a začal robiť do, za čo som platil Lennyho. Chcel som osobne navštíviť drevársku firmu a presvedčiť ich, aby pokračovali v projekte za vyššiu cenu.

Skúsenosť so Swift Treadom mi tiež hovorila, že aj spôsob, akým sa transakcie dejú, sa musí zmeniť. Namiesto posielania polovice ceny vopred som sa rozhodol vydať akreditív splatný pri dodávke tovaru. Swift Tread nebol nadšený týmto prístupom a začal debatu čase dodávky pred Vianocmi. Zmeškanie vianočnej sezóny by bola katastrofa, lebo od nasledujúceho roka mal autíčka vyrábať Gemmer a tie nebudú vymeniteľné za súčasné modely. Rozhodol som sa minimalizovať straty so Swift Tread. Prestal som predávať a riskol som, že odhad 20 000 kusov bol príliš ambiciózny a nakoniec taký objem nebude treba.

So Susan sme prežili vianočný nápor a nakoniec sme mali dosť zásob na pokrytie objednávok z katalógu (nanešťastie mali sme objednávky z iných obchodov a jednotlivcov, ktoré sme museli odmietnuť). A napriek všetkému, vrátane štyroch ciest cez pol sveta a doráňaného ega, sme zdvihli poháriky a pripili si na dobrodružstvá prvého roka Automobloxu.

1. február 2005
Keď sa teraz pozriem späť a rozmýšľam, to čo túto cestu najviac komplikovalo, boli partneri, ktorí neboli schopní urobiť prácu tak ako sľúbili. Jedna z najväčších zrád v businesse aj v živote je, že človek je závislý na iných a napriek tomu, že som dostal časové plány výroby a dodávok, Swift Tread nikdy nesplnil ani ich mnohokrát revidované verzie. V podstate ma pripravili o dva roky predaja, stáli ma státisíce dolárov. Mohli môj projekt skrachovať skôr ako sa vôbec rozbehol. Gemmer za dva mesiace dokázal, čo Swift Tread nedokázal za dva roky. Mať spoľahlivého partnera je to podstatné. S dôveryhodným partnerom ako Gemmer sa teraz môžem sústrediť na distribúciu, predaj a budovanie značky Automoblox.
Tak dnes je 1.február 2005 a takto to vyzerá v číslach

- od Gemmeru mám objednaných 30 000 kusov
- 10 000 pôjde distribútorovi do Japonska
- 6 000 distribútorovi do Európy
- 14 000 príde do USA a bude sa predávať cez hračkárske obchody, katalógy a obchody v galériách

K tomu máme na tento rok agresívne ciele predaja. Problémom sú dnes drevené diely, od objednávky po dodávku uplynú tri mesiace, takže riadenie dodávateľskej siete vyžaduje kapitál, plánovanie a trošku šťastia. Podľa Gemmeru by sme mohli vyrábať 50 000 kusov mesačne, keby bol dostatok drevených dielov. Dúfame, že ich kapacitu raz využijeme.
Tento príbeh poskytol len úzky pohľad na históriu Automobloxu zameraný na dodávateľskú sieť a problémy, ktoré podnikateľa čakajú. Máme príbehy o dizajne, identite, marketingu, intelektuálnom vlastníctve a mnohom ďalšom. A všetky sa neodohrávali vo vákuu. Počas tohto príbehu som sa oženil, narodila sa mi dcéra, rozišiel som sa s obchodným partnerom, a prežil niekoľko súdnych sporov. V tomto projekte sa život nezastavil a nikdy sa nezastaví. Teraz, keď sa veci rozbehli dúfam, že sa budem môcť viac venovať vývoju nových produktov pre všetkých.

Tak, keď teraz niekde na polici uvidíte Automoblox, už budete vedieť, koľko potu a sĺz doň išlo. Bola to škola obchodných vzťahov, medzinárodného obchodu, a áno, zrejme aj prípadová štúdia na hodine podnikania v ďalšom semestri, ale za ten zvláštne uspokojujúci pocit, ktorý máte pri tom, keď na svet prinesiete niečo, čo tam predtým nebolo, to rozhodne stojí.

Článok preložený z originálu The Unbelievable, True Story of Automoblox uverejnený na internetovej strane o modernom dizajne www.core77.com  

www.calellodesign.com

www.automoblox.com